sep 072017
Chcel som Ti dnes povedať,
krásnu vetu, prvý krát.
Vyznať sa Ti po rokoch,
že mám Ťa asi veľmi rád.
Ústa však nemé ostali,
ach pery ľudské nesmelé!
Pyšné, smiešne, pery moje,
od zmrzliny červené.
A predsa som to povedal,
v jedinom dlhom objatí
na rozlúčku.
Že čas ušiel, zmenil som sa,
že žiť sa stále oplatí,
hoci sme aj vtáci osamelí.
A že čo má sa stať sa stane,
padnú slzy, pravda na ne,
a láska tá sa nestratí,
hoci by aj ústa navždy nemé ostali…
Rozumela si môjmu objatiu?