Dali sa rozlúštiť citom,
všetky Tvoje nedokončené vety?
Čudesná bolesť mladej duše,
všetky Tvoje čierne svety?

Len raz blízko som Ti bol,
strmo v dúhy vzlietli sme.
Na moment malý spoznal som Ťa…
Nahý som stál vo svojom svetle,
no ty plakala si v svojej tme…

Už len kroky miznú stanicou,
tam staviaš ďalším mužom hádanky…
Tvoj nemý plač plakal s ulicou,
keď lúčili sa nocou so mnou,
klopkaním Tvoje smutné topánky.

Cesta dlhá z prázdna do ničoty,
nie je to kašel čo Ťa denne dusí.
Bol som len zastávkou unavenej duše,
tam oddýchla si aby mohla zasa
samú seba roztrhať na márne kusy…

Rozvlním hladinu nočnej mláky,
v odraze lámp zavlnia sa červeňou,
naposledy Tvoje čierne vlasy.
Do noci odchádzajú prádzne vlaky…
A to je môj posledný vnem.
Maj sa dobre, roztrieštená N.

Lístok pre dvoch, jednosmerne, prosím.
Cesta k pravosti, cesta ku hviezdam…
Spiatočný sa ani nedá kúpiť, povie predavač.
Už si navždy s ňou, už nikdy viacej sám…

Ružové okná má tento autobus,
dám si dva dúšky, z Teba, a z Teba.
Najesť si neprosím, Tvoje bozky stačia.
Cesta stúpa, smer priamo do neba.

V cene zahrnutý bol aj kurz idealizmu,
idealistom je fajn, priam prekrásne.
Vieru nemáme, vierou sme My.
Človek sa otvorí, otvorí do básne.

Už sme blízko cieľa no cesta končiť nemá,
splynutie s, či pochopenie sveta?
Mám ťa rád, vlastne, mám nás rád…
To je ona, tá jediná dôležitá veta.

Už som bol pravde na dosah ruky,
ruky, čo s rukou tvojou dokonalosť spája.
Preklínať musím diabla, toho hada…
Biblia vraví a ja už chápem vyhnanie z raja.

Rozhodla si sa vrátiť odkiaľ si prišla,
vraveli, minimláne na večnosť, dlhá to cesta.
V autobuse ešte stále jednou nohou sedím sám…
Druhou kráčam v blate, v blate smutného mesta.

Lístok mi nepreplatili ba doplatiť som musel,
vraj buď ideme na večnosť, alebo kus srdca stratím.
Predavač na moje zbohom odpovedal len dovidenia…
Kto skúsil, ten nezabudne, vraj ešte sa tam vrátim.
Vrátim, aby som našiel ten stratený kúsok srdca…