Dali sa rozlúštiť citom,
všetky Tvoje nedokončené vety?
Čudesná bolesť mladej duše,
všetky Tvoje čierne svety?
Len raz blízko som Ti bol,
strmo v dúhy vzlietli sme.
Na moment malý spoznal som Ťa…
Nahý som stál vo svojom svetle,
no ty plakala si v svojej tme…
Už len kroky miznú stanicou,
tam staviaš ďalším mužom hádanky…
Tvoj nemý plač plakal s ulicou,
keď lúčili sa nocou so mnou,
klopkaním Tvoje smutné topánky.
Cesta dlhá z prázdna do ničoty,
nie je to kašel čo Ťa denne dusí.
Bol som len zastávkou unavenej duše,
tam oddýchla si aby mohla zasa
samú seba roztrhať na márne kusy…
Rozvlním hladinu nočnej mláky,
v odraze lámp zavlnia sa červeňou,
naposledy Tvoje čierne vlasy.
Do noci odchádzajú prádzne vlaky…
A to je môj posledný vnem.
Maj sa dobre, roztrieštená N.