Vravia mi

Vravia mi,
že pre mňa nemajú význam.
Strácajú sa v početnosti tiel,
city čakajú kedy im vyznám.

Vravia mi,
že všetky hádžem do jedného vreca.
Herečka vedľa herečky…
ostatné je nepodstatné predsa!

Vravia mi,
mal by som cítiť ich srdca volanie…
Lenže to nie je láska ku mne.
Pomýlili si ma s výplodom ich fantázie.

Vravia mi,
cheli by z malosti prítomnosti,
akejsi dvojice hercov spraviť významný cieľ.
Nepochopili… kto pozná ten moment?
Niet budúcnosti, sme tu len dnes.

Vravia mi,
že som sebec,
a majú asi pravdu.
Ale majú pravdu o mne,
no strach majú tieto pravdivé,
spýtať sa seba samých.
otázky dráždivé.
Ach tá tragickosť celej básne,
radšej končím a svetlo zhasnem.