Oblaky zatiahli sa a mesto akoby spalo.
Spalo, ani listom žltým nechcelo sa padať.
Utekaj, Pracuj, Ponáhľaj sa, kričia kráčajúce pohľady,
Ale ja viem, ty vieš… aké krásne ráno!
Celý svet sa zmýlil dnes. Veľa krát sa zmýli ešte.
Pravdu poznajú len detské obrázky.
S vôňou bielych kvetov nadýchnem sa Tvojej lásky,
Tlkot našich sŕdc zrýchli sa tak nežne…
Na lavičke v parku chvíľka krásna sa rozvinie.
Spojenie dvoch myslí vzdialenosť tiel rozdeliť nedokáže.
Básnik! Bozk na ústa. Jej ústa na Tvoje ústa, srdce Ti káže!
Len v mysli urobíš to… chvíľka naša opäť sa rozplynie.
Kráčate spolu a ty vieš- ľúbi ťa, si s ňou tak rád.
A ty svet žasni!
Siedmy dúšok Teba – neba. Nie len v piesni chceme byť len ty a ja.
Krásne ráno, dokážeme vytvoriť ľahko.
Jednoduché, pravé je! A my – dvaja.
Pred nami krásne rána a nekonečno básní.