Snáď raz na mňa zabudneš

V snehu kreslíš nohou hviezdičky,
a iné tvary pripomínajúce srdce…
Nazuté len gaštanové črievičky,
kráčať sa im ďalej nechce…

Ale musíš ísť, a ty to vieš.
Dnes ešte protichodné sú naše osudy.
A tak možno…
inokedy.
A ak nie,
snáď raz na mňa zabudneš.

Dúfam, že ty smieš…
ja však nie.
Všetko sú len prázdne utópie,
ak stratíš ideály.
No ak máš ich,
svet veľký, svet malý…
nezáleží.

Na srdci ruža leží,
takú si ešte nevoňala…
Verím, že budeš raz?
Dnes veľkú radosť mám…
z tohto nášho mála
čo v nás rastie.
Máme štastie!
Máme priania.
Tak dnes ahoj a raz zasa,
toho slova večná krása…
dovidenia!