nov 012016
Troška vône,
nie moc,
bo smelšie oči máš než telo.
Jeden dotyk, nie viac,
aby ma to potom predsa
osamelou nocou nebolelo.
Pár otázok,
bez odpovedí.
Tak prosím ostaň, otáznik,
ty sviečka malej nádeje
božských vecí a činov,
ty básne náčrt,
ty zbierka rýmov.
Ved možno raz
sa to všetko udeje!
Co myslíš, ľúbi ma?
Ty interpunkčné znamienko,
ty kráska skrytého vyznania!
Let sem, pád tam,
neistota nepoznania…
Ty zabudnutý krásny zločin,
neodpovedaj mi ešte, prosím!