okt 022016
Čo ak je to naposledy?
Tisicprstý dotyk kvapiek
dažďovej vody…
Vietor v lísti buku
v noci septembrovej
len za svetla zvuku…
Tvoje jamky na líci
a vločky snehu pod nohami
cez prechádzku v Bystrici…
Bozk na perách ženy
a to čo nutne nasleduje
v nočnom ľudskom pokušení…
Dotyk hudby v hľbkach duše
ranná prechádzka cez hmlu
keď ťa zima nežne kúše…
Vôňa náhodnej kríčkovej ruže
príležitosný výlet až tam
kde ľudská mysel všetko zmôže…
Posledný motýľ čo zbadám
a lúka na ktorú si líham
ked štastím slastne padám…
Francúzska bageta v Paríži
alebo… ako v Paríži
keď chuť ti mesto priblíži…
až na dotyk.
Nekonečne prežitý žiaľ
a rým čo sa skrátka podaril
v svete ktorý som miloval…
Kým som v ňom ešte žil.