dec 152016
Hrejú, hrejú ruže líc na duši.
Kto ich rozpaľuje básnik netuší.
Sladký úsmev letí niekde tam,
kde Ťa nehľadám, nenájdem, som sám…
Sám v zemi kde vládou si ty,
predavačkou v potravinách.
Kde Tvoje oči každé dievča má,
sny strácajú sa v ranných hmlách…
Tak vstúpme do tej krajiny modrej,
nech hlasno syčí dlhý had!
Hlad smädných kráľov spoločnosti.
Najväčší div sveta – mám Ťa rád…
Platím daň za Tvoje pery,
v škole päťky doma hluk.
Aj tak nechcem odísť z tadiaľ,
z krajiny jemných ľudských rúk.
Tu sme stále jedno telo,
ostatné je pod vodou.
Tajničku ženskeho tela,
rozlúštiť chcem s Tebou.