okt 262016
Keď letný vánok pokožku opúšťa,
jesenný vzduch vkráda sa do uší.
Vetrík vanie, už nebúši.
Listov sada, koruna pustá.
V tom vánku aj ty si,
brázdiš si to mojou hlavou.
Tvoje ruky, moje muky…
otváraš slzami zapečatené spisy.
Listov moria ako spomienok,
nezabudol som, to sa predsa nedá.
Bola si jesenná, bola si…
letiaci vták, krehučký pramienok.
Prechádzky jeseňou bez Teba s tebou,
ten čas sa nikdy nestratí.
Nezabudne, no ani nevráti…
zmazala búrka spojenie dvoch brehov.
A aj tak tú jeseň milujem,
dýcha sa tak spomienkovo krásne.
Raz zahoríš, inokedy skrátka zhasneš…
láska sa nestratí, to si sľubujem!