aug 232016
Dnes je to ešte nejasné,
či raz prečítaš si túto báseň,
a či niekedy pohladím Ťa na čelo,
a či povieš, ako to len ty vieš,
očami tak nesmelo, Maťo smieš.
Spánok dnes po strechách nechodí,
a veru ani po viečkach mojich…
Len ty tam miesta nocou pojíš,
kde včera ešte naživo si stála.
Nie si viac len jednou z mála…
viem dobre- ty si moja jediná.
A či Tebe po viečkach spánok chodí,
alebo už pod nimi má svoje sídlo.
A či možno na mňa myslíš,
či som ti tejto noci blízky,
viem len, nie som Ti blízko…
Má u Teba spánok vôbec šancu,
a mám ju snáď ja, samotný?
A či úsmev Tvoj naozaj to vraví,
či len počujem, čo počuť chcem…
či zachytíš môj výkrik plachý…
Dievča drahé, ja Ťa milujem.