nov 262016
Letným nebom letí posledný,
skutočne horúci slnka pohľad.
Posledný zostal visieť obraz,
a v obraze úsmev Tvoj posvätný.
Nocou padá hviezda pamäti,
a z popola vstáva Tvoja duša.
Pamäť len spomenúť si skúša,
no skúška pravdu krutú povie Ti.
Jesenným ránom zaznie kruté
ticho z druhej strany sveta,
a tvoja posledná, nedokončená veta.
Nemám na nič ani kúsok chute.
Hľadám pravdu v siedmom nebi,
a ľuďom za mestom končí sa svet.
Ty dala si mi bozk a smutný vtáči let.
Tebou však pripútaný som k tejto zemi.
Naveky.
Tak prosím zober ma zo sveta!
Veď tento ľud len vekmi blúdi…
ja a ty… sme na celkom inej púti.
No kto nás spojí, a kto rozmotá,
keď ty dávno odišla si zo sveta.