V izbe internátnej noc nezhasla svetlá,
o veciach bežných, nie nežných bavia sa neznámi.
V kúte izby chlapec – dievča, prepletení prstami…
svietia len pre ňu, len pre neho dnes…
dve modré, lásky plné svetlá.

Človek všetko pod perinou schová,
pod jednou túlime sa až traja.
Krásny čistý cit, moja láska, a ja…
Zaspíme.
Chvíľka ticha a prstov v nás navždy sa zachová..

Po troške nostalgie zatúžili dnes naše kroky.
Čo je to vlastne nostalgia? Pohľad, ci dotyk minulej krásky?
Zastavíš… jemne pohľadíš šiju moju piatimi sprievodcami lásky.
Načo nostalgia? Veď teraz majú city najkrajšie roky.

Film dnes povedal to za nás, za nás všetkých jediná fotka.
Silná emócia dlho v nás zostáva, hlboko a krásne.
Kde máme poslanie? Kde je naša cesta, kam smerujú tieto básne?
Cíť, cíť v nás, pre iných cíť, cíť lásku cíť…
rozdávaj a cíť večné detaily krásne, nič viac, bodka.

Víno hľadáme v nočných uličkách mesta starého.
Tie zvlášte, tiché uličky patria len trom dnes v noci.
Dvom šťastným a citu večnému…. nie niet im pomoci!
Keď raz ju spoznáš… navždy ste jej otroci!
Otroci sveta cítiaceho, sveta krásneho…

Tretia noc, sami traja zostali sme. Alebo sme vždy aj boli?
láska má dnes trochu vášnivú tvár, tvár jemnej, jesenej vášne.
básnik sa zasníva do nej celý… srdce skladá zrazu nové básne!
Básne o spojení nadprirodzena s touto chvíľou,
básne bez omylov…

Dvaja – lásky spojenie, dnes nerozplynie sa spleen.
Jej horúce telo naplnené citom po okraj.
Veľa dokážu dvaja, s treťou stvoria nekončiaci sa raj.
Len ona s nimi, on s ňou, ona s ním…