okt 252016
 

nesmele ociPrekliaty raj.
S kľúčom,
no bez dverí kráčame.
Opúšťame,
čo ešte nemáme.
Len vlažný čaj.
Len otázka na perách…

Zvláštny nočný sen,
more ľudských tvárí.
Osamelých bodiek
v životnom kalendari.

Signály tu i tam,
5 minút studu
5 minútová vášeň
5 rokov sám.
Tá naša báseň
bez príkras bludu.

Túžime po sebe
Sme blízko
Dotýkame sa..
No nikdy sa nedotkneme.

Prianie štyroch očí,
slová nevyslovia.
Priania Tvojich očí,
nemí poslovia
čo hovoriť by chceli.
No nie sú dosť smelí…

Zajtra sa opäť stretneme
oči, ústa a dve telá.
V tajných rovinách vnemu
povieme i nepovieme,
to, čo chceme… Chceme?
A čo ak sami ostaneme?

okt 132016
 

Stará knižka,
v dlani mladá.
NohyOna mi s tou knižkou do rúk,
kúsok duše vkladá.

Jemne dáva,
jemné úmysly.
Len či ich uhádnem,
len či sa sám
z príbehu tohto odmyslím.

Ty moja večerná
Máša Halamová.
Jeden rým ešte nerobí báseň,
jedna báseň ešte nebolí.
No radšej vystúp, a rýchlo!

Vraciam ti nevinnú dušu,
raz správne srdce otvorí.
A ten rým?
Vystúp radšej aj s ním…
Mne on predsa nepatrí.

aug 072016
 

Dlhá noc... bez TebaTebe 1

Bola si len nocou snovou,
holúbkom na okenici túžby,
čo nikdy nemal vletieť dnuka…

Len nocou hviezdnou perleťovou,
krehkou asociáciou v mysli,
čo nemá nič spoločné s realitou…

Otáznikom miznúcim bez odpovedí,
jamkou v srdci malilinkou,
čo iné dievča ďalšou nocou dedí…

Tebe 2

Bola si len bláznivou myšlienkou,
jemným nádychom možnej reality,
čo napĺňa telo novým životom.

Len kráskou v rukách hladnej zveri,
nezábudkou zabudnutou,
čo nočným básňam rada verí.

Miestom pokoja unavenej duše,
prostriedkom zabudnutia,
čo od srdca k srdcu kluše.

Tebe 3

júl 202016
 

Tvoj pohyb – neskrotená vášeň.
Mysel tvorí zajtrajšie dlhé ráno.
A skoro všetko by sa bolo stalo…
BozkA skoro toto nebola by iba báseň.

Mysli vzdialená už dávno na míle,
no znenazdajky sedíš blízko príliš.
S mužom iným smiechom si ma mýliš…
rád nechávam Ťa v tom nočnom omyle.

V chôdzi Tvojej ženský pud sa budí,
mysel skladá nekonečné nočné príbehy.
Rozpoznávať nechcem chtíče od nehy…
Keď voňavými vlasmi ruka moja blúdi.

Do očí zabodneš posledný pohľad,
v ňom vidieť chcem slovíčko ešte!
Mysel zaplnili dva nedokončené verše…
Bola to láska? vášeň? a či podraz?