okt 252016
Prekliaty raj.
S kľúčom,
no bez dverí kráčame.
Opúšťame,
čo ešte nemáme.
Len vlažný čaj.
Len otázka na perách…
Zvláštny nočný sen,
more ľudských tvárí.
Osamelých bodiek
v životnom kalendari.
Signály tu i tam,
5 minút studu
5 minútová vášeň
5 rokov sám.
Tá naša báseň
bez príkras bludu.
Túžime po sebe
Sme blízko
Dotýkame sa..
No nikdy sa nedotkneme.
Prianie štyroch očí,
slová nevyslovia.
Priania Tvojich očí,
nemí poslovia
čo hovoriť by chceli.
No nie sú dosť smelí…
Zajtra sa opäť stretneme
oči, ústa a dve telá.
V tajných rovinách vnemu
povieme i nepovieme,
to, čo chceme… Chceme?
A čo ak sami ostaneme?