Bývala si bezvýznamnou,
tak ako býval dávno život.
No znenazdajky je mi clivo,
keď nedvíhaš zas telefón…
keď za tým tónom tupým,
Schovaný je, dobre tuším,
ON.
Bývala si jedným zo snov,
plytkých, tak ako môj život.
No dnes vesmír prosím úpenlivo,
Nech stretneme sa “náhodou”…
Tam kde masky sú zložené,
kde do tváre si vidieť môžeme.
Prvý krát.
Bývala si hrou temperamentnou,
keď samotou strašieval ma život.
No dnes vidím Ťa tak strašne živo,
keď svet samotou ma straší!
On kričí, trasiem sa a plaším.
Len ON pozná posledný môj strach.
A kým si dnes?
Keď ruky Tvoje láskou zvieram.
Keď na moment nevinná si,
Ako zviera.
Keď očami sa poznáme.
Ked strašia ma tie stavy duše…
neznáme.
No ty odchádzaš ako dážď…
v tejto noci čerešní…
Prisilné pre večnosť?
Daruj mi teda aspoň moment.
Posvätný.