Odchod zo sveta

okt 022016
 

Čo ak je to naposledy?
Tisicprstý dotyk kvapiek
dažďovej vody…

Dievca na snehuVietor v lísti buku
v noci septembrovej
len za svetla zvuku…

Tvoje jamky na líci
a vločky snehu pod nohami
cez prechádzku v Bystrici…

Bozk na perách ženy
a to čo nutne nasleduje
v nočnom ľudskom pokušení…

Dotyk hudby v hľbkach duše
ranná prechádzka cez hmlu
keď ťa zima nežne kúše…

Vôňa náhodnej kríčkovej ruže
príležitosný výlet až tam
kde ľudská mysel všetko zmôže…

Posledný motýľ čo zbadám
a lúka na ktorú si líham
ked štastím slastne padám…

Francúzska bageta v Paríži
alebo… ako v Paríži
keď chuť ti mesto priblíži…
až na dotyk.

Nekonečne prežitý žiaľ
a rým čo sa skrátka podaril
v svete ktorý som miloval…

Kým som v ňom ešte žil.

Vášeň, krása, pravda, zášť

sep 292016
 

smutny tanecS unaveným párom očí,
márne hľadáš peknú tvár.
Len dráždivé šedé telá,
pekný majú iba tvar.

Bez dychtivých dôvtipov,
a s nádychom starých duší,
každá isto dávno vie,
čo zdravá myseľ iba tuší…

Tam ma hľadá Tvoja viera,
no cítim známy súdu pach.
Dávny podvod – nedôvera,
odvtedy mám z Teba strach.

Tak vylieč ma lúčom nehy,
nechcem ďalší nočný flám.
Veď dosť bolo nedôvery,
dosť bolo morkých rán.

No ty poznáš iba flámy,
a mňa straší ranný dážď.
Keď sme spolu, tak sme sami,
vášen, krása, pravda, zášť.

Trosky

sep 182016
 

objatieObjatia, bozky,
a vášne kúsok.
Pre dve životné trosky
láska je
len posledný smútok.

Útek na chvíľu,
predĺžiť by ju chcelo.
Chceš veriť omylu…
Láska je
len synonymum pre Tvoje telo.

Odišla láska do noci,
a tmu kto z nás rozmotá?
Pre nás dvoch už niet pomoci…
Láska posledná
s ňou odišli sme zo sveta.

Láska zblúdilá

sep 012016
 

velmi smutnyBolesť silná gniavi ma,
kým len márne spomínam,
na deň keď si ma ľúbila.
Kamže, kamže, stratila sa,
láska naša zblúdilá?

V spleti Tvojich poloprávd,
či v úli mojich bolestí?
Alebo som, opantaný,
sám jej vstúpil do cesty?

Je snáď láska viac než zdravie?
Pravda viac než čistý čin?
Neviem, tápam, trpím, plačem,
a ty sa flákaš, bohvie s kým…

Zhasla hviezda

aug 092016
 

Na nebi zhasla hviezda,
čo do noci života mi žiarila.
Hviezda na nebiVyhasínajúca na jednu noc vzplala ešte…
Chcela! Mne však nedošlo oč ma prosila.

Hviezda má byť stálou,
hviezda pre hviezdu, tu netreba dávať.
Patril som jej, svietila mi, krásne bolo…
Radostidarný svit. Môžem len spomínať.

Až keď zhasla poznal som pravdu,
že nie každý na svit hviezdy verí.
Chápať som mal a dávať, no nezvládol som to…
a tak si dnes musím sám líhať do perín.

Krásnu cestu na nebo chápavé.
Krásnu, želám Ti, hviezda pre mňa vyhasnutá.
Snáď ustaneš tam, kde vedia čo potrebuješ…
Zaslúžiš si to, hviezda pre mňa navždy vyhasnutá.

Výlet na Kamzík

júl 182016
 

Niečo chýbalo v tóne jej hlasu,
v jej uhýbavom pohľade hneď od začiatku.
Padajúce lístie nakoniec podrobí sa vôli času…
Povedala si len:
ruky sa drziapoďme na Kamzík na prechádzku.

Teplo chýbalo v dotyku jej ruky,
cit v prstoch ako šli sme dole lesom.
Neskoro pochopil som, city sú bez záruky…
povedala si len:
osamelá som.

Úsmev zmizol z milovanej tváre,
z jej maličkých úst keď stúpali sme z cesty.
Láska muža ľahko zatieni rozdiel pravé-nepravé…
povedala si len:
mala som vtedy prekrížené prsty.

Niečo akoby odišlo zo mňa navždy,
z môjho sna o svete, keď na Zochovej pusu mi dala.
Raz darmo, svetu podriadiť sa musí asi každý…
Plačúc spýtal som sa sám seba:
Bola, či nebola jednou z mála?
Z mála, na ktoré už neverím.

 Newer Entries